Historická chvíľa pre Európu - prelomový verdikt poľského ústavného súdu je bezprecedentnou vzburou proti eurototalite

icon

499

Varšava 8. októbra 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Czarek Sokolowski,Alik Keplicz,TASR-Michal Svítok)

Štvrtkové rozhodnutie poľského ústavného súdu vojde do histórie. S výnimkou Brexitu, ktorý však treba vnímať skôr ako špecifickú reorganizáciu mocenských centier ríše Západu, sa prvýkrát stalo, že niektorý z vazalských štátov otvorene vypovedal Bruselu poslušnosť

Poľský Ústavný súd

Na snímke budova Poľského Ústavného súdu vo Varšave

ADVERTISING

Poľský ústavný súd vo štvrtok rozhodol o nadradenosti poľského práva nad právom EÚ. Odteraz v Poľsku platí, že európske nariadenia, ak sa netýkajú oblastí, v ktorých Poľsko zverilo právomoci Európskej únii, sú v rozpore s poľskou ústavou.

Kaczyński: EÚ nám v oblasti spravodlivosti nemá čo povedať

„V oblastiach, kde sme nesúhlasili s odovzdaním kompetencií EÚ, dokonca ani čiastočným, platia iba poľské predpisy. S týmito oblasťami EÚ nemá nič spoločné, únia v nich nemá právo zasahovať. To sa týka okrem iného aj výkonu spravodlivosti. V tomto prípade nám EÚ nemá čo povedať,“ povedal podpredseda vlády a predseda PiS Jarosław Kaczyński bezprostredne po štvrtkovom verdikte Ústavného súdu.

No otázku, čo by znamenalo, keby ústavný súd rozhodol inak, Kaczyński odpovedal: „Znamenalo by to, že po prvé, Poľsko nie je suverénny štát, a po druhé, že v Poľsku neexistuje demokracia, pretože tam nie sú žiadni občania. Ľudia sú občanmi vtedy, ak tvoria ľud, demos, od toho je odvodené slovo demokracia. Ľud, ktorý rozhoduje, kto a ako má vládnuť.“

Prezident strany Právo a spravodlivosť tiež uviedol: „Ak by sa potvrdilo, že zákon ustanovený takým veľmi neštandardným spôsobom (zjavne tým myslel podpísanie prístupovej zmluvy do EÚ, pozn. red.) môže zmeniť čokoľvek, vrátane poľskej ústavy, znamenalo by to, že demokracia je jednoducho čistou fikciou, že tu máme do činenia len s nejakým rituálom.“

Nadnárodná slniečková kaviareň kričí z plného hrdla

Politický a mediálny tlak na dve neposlušné členské krajiny EÚ, Poľsko a Maďarsko, je dlhodobý a nepoľavuje. Dôvod je úplne jasný a veľmi vážny: tieto dve krajiny a veto ich predstaviteľov v Rade EÚ sú totiž poslednou prekážkou pred jednohlasným schválením takej podoby EÚ, v ktorej by už národné štáty stratili aj zvyšok svojej zvrchovanosti a možnosti sa brániť pred svojvôľou Bruselu (vrátane migračnej katastrofy).

V uplynulých dňoch sa napätie ešte viac vystupňovalo. Súdny dvor EÚ vydal viacero rozhodnutí proti Poľsku: spochybnil ďalšiu časť poľskej reformy súdnictva a dal za pravdu poľskému sudcovi, ktorého preložili bez jeho súhlasu.

A teraz, keď poľský ústavný súd spochybnil prednosť legislatívy EÚ (vrátane európskeho súdu) pred zákonmi Poľska, spustil sa doslova ohlušujúci vreskot systémových médií a bruselských úradníkov. Nariekajú, aký je to škandál, spätne po 18 rokoch vyhlásiť niektoré články zmlúv s Európskou úniou za protiústavné. Hovoria, že je to veľmi závažný krok smerom k polexitu. Drzo obviňujú ústavný súd Poľska, že je spolitizovaný a hľadajú rôzne rafinované výklady práva, ktoré by dokázali, prečo rozhodnutie ústavného súdu nie je správne.

Demokracia je vláda ľudu – nie vláda Bruselu

Ako to teda je? Samozrejme, cez právnické kľučky sa dá dospieť k ľubovoľnému záveru, lenže nad všetkými pokrivenými paragrafmi je vždy aj rovina zdravého rozumu a čistej logiky. A tá nedovolí prekrútiť podstatu veci: ak je právomoc EÚ nadradená nad národným právom členskej krajiny, tak je to narušenie jej zvrchovanosti, pretože občania tej krajiny už nemajú neobmedzenú možnosť o svojom štáte rozhodovať. A ak je toto právo občanov vládnuť si vo vlastnej krajine obmedzené, tak je to narušenie demokracie – vlády ľudu.

Túto jednoduchú, ale fundamentálnu axiómu, že každé nadnárodné riadenie je nedemokratické, v tej či onej podobe formulovali už mnohí myslitelia. Napríklad Václav Klaus, bývalý predseda vlády a dvojnásobný prezident Českej republiky, majiteľ asi štyridsiatich čestných doktorátov z univerzít celého sveta, ktorý prednáša v najrenomovanejších inštitúciách sveta, v odpovedi na otázku, aké najväčšie hrozby plynú z európskej integrácie, uviedol: „Ja si nedokážem predstaviť, že by mohla existovať demokracia v entite presahujúcej národný štát. Demokracia je založená na slove ,demos‘, čiže ľud. Na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku je ľud, ale z neexistuje a z definície nemôže existovať nič také ako európsky ľud.“

„A preto vo všetkých nadnárodných entitách, vo všetkých ríšach, úniách, impériách nikdy v histórii ľudstva nebola žiadna demokracia. A nemôže byť ani teraz. To je absolútne zásadná politologická téza: nadnárodný, supernacionálny útvar vylučuje demokraciu,“ zdôraznil Klaus.

Iba európanstvo založené na národných celkoch a kontrastoch medzi nimi je prirodzené

Základné listiny Európskej únie sa odvolávajú na princíp subsidiarity, ako na jedno z najzákladnejších filozofických východísk demokratickej správy verejných vecí. Poznali ho už Aristoteles aj Tomáš Akvinský. Tento princíp hovorí, že veci, ktoré si môže zabezpečovať nižšia riadiaca úroveň, nemajú sa odovzdávať vyšším úrovniam. Národný štát si však samostatne dokáže efektívne a zmysluplne zabezpečovať takmer všetko.

Lenže hoci EÚ sa vehementne k princípu subsidiarity hlási, jej praktická politika je o presnom opaku: postupné plazivé zbavovanie národných štátov ich suverenity s cieľom sústrediť maximum rozhodovacích právomocí do jedného vzdialeného centra je zjavným porušovaním princípu subsidiarity, zjavným zbavovaním moci volených zástupcov ľudu.

„Európska únia je sústava suverénnych demokracií.Sama však demokraciou nie je, akokoľvek deklaruje, že sa snaží fungovať na demokratických princípoch – jej legitimitu totiž ustanovili štáty a nie ľud. Ústavy jednotlivých členských krajín by mali byť zárukami demokratického zriadenia a ochranou pre prípad zlyhania Európskej únie. Sú zároveň korektívom jej činnosti a smerovania,“ myslí si sudca Patrik Števík z platformy sudnamoc.sk, ktorý sa vo svojich knihách zaoberá aj hodnotami demokracie a právneho štátu. A hovorí: „Iba taká jednota, ktorá je založená na nadnárodnej identite – európanstve – pri zachovaní národných celkov a napätia medzi nimi, je pre Európu prirodzená. Dynamika jednoty a suverenity zároveň.“

Jedno centrum – jedna centrálna pravda. Nebolo to tu už?

Tým zároveň naznačuje ešte jednu dimenziu celej veci. Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne, hovorí známy citát lorda Actona. Liberalistická bruselská propaganda sa tvári (práve tak ako každá iná ideológia), že ona nie je ideológiou, ale všetkému nadradenou definitívnou pravdou.

Klaus hovorí: „My sme celé naše búranie komunizmu založili na myšlienke, že neexistuje žiadna centrálna múdrosť, ktorá má zhora vládnuť. A ešte horšia je ,múdrosť‘, ktorá sa ľuďom čoraz viac vzďaľuje, ktorá raz vládla z Viedne, inokedy z Moskvy a dnes vládne z Bruselu. Ale ak to nebolo možné ani z Prahy, ani z Bratislavy, tým menej je to možné z Bruselu.“

Kráľ je nahý, konštatoval poľský ústavný súd. Podozrivá plutokratická bruselská štruktúra, ktorá sa snaží ukradomky, plazivým spôsobom uchmatnúť si pre seba čím viac moci nad národmi Európy, nie je a nebude absolútnym vládcom nad životmi Európanov – toto posolstvo vyslali vo štvrtok 7. októbra 2021 do celej Európy poľskí sudcovia.

V roku 1683 Poliaci rozhodujúcou mierou prispeli k zastaveniu moslimských dobyvateľov pri Viedni a zachránili tak Európu pred totálnou katastrofou. Že by sa im niečo podobné, i keď v úplne inej podobe podarilo po 338 rokoch opäť? Držme im palce…

Ivan Lehotský